Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) po rokovaní vlády spresnil, že
dokument vychádza zo schválených strategických dokumentov – obrannej a
bezpečnostnej stratégie štátu. "Vyplynul aj z kvalitnej diskusie o obrane krajiny," povedal
Naď. Minister avizoval, že v rámci bezpečnostných tém predloží v
blízkej budúcnosti akčný plán o boji proti hybridným hrozbám.
Vojenská stratégia SR reaguje na kľúčové aspekty v bezpečnostnom
prostredí SR. Za najvážnejšiu potenciálnu hrozbu považuje ozbrojený
útok. V tejto súvislosti predkladatelia poukazujú napríklad na vysokú
mieru dynamiky vývoja a nízku mieru predvídateľnosti, zvyšovanie kapacít
ozbrojených síl a jadrových síl štátov, narastanie spôsobilostí
neštátnych aktérov či nárast nestability a napätia medzi štátmi.
Škody porovnateľné s následkami ozbrojených útokov môže podľa stratégie
spôsobiť aj kybernetický útok. Ako hrozby pomenúva materiál aj hybridné
pôsobenie, dezinformačné kampane, ktoré môžu pôsobiť aj vo vnútri
ozbrojených síl, ale tiež použitie zbraní hromadného ničenia, globálne
zdravotné hrozby, extrémizmus, terorizmus a nelegálnu migráciu.
Stratégia pracuje tiež s možnými scenármi potenciálneho ozbrojeného
konfliktu. Konštatuje sa v nej, že bezpečnostné záujmy SR sú previazané s
hrozbami pre bezpečnosť a stabilitu jej spojencov a partnerov. Zároveň
upozorňuje na možné stupňujúce sa hybridné pôsobenie pod prahom
konvenčného ozbrojeného konfliktu. Stratégia sa tiež venuje možným
charakteristikám konvenčného ozbrojeného konfliktu.
Za najúčinnejší spôsob zabezpečovania svojej obrany považuje Slovenská
republika kolektívnu obranu. Stratégia približuje tiež možnosti
vojenskej reakcie v prípade rôznych druhov útokov. Definuje tiež
požiadavky na pripravenosť a rozvoj spôsobilostí ozbrojených síl.